Obranca MILAN JURČINA cez leto stihol odolať lanáreniu do KHL, ale aj v New Yorku stretnúť Jay-Zeho
Milan Jurčina na tréningu reprezentácie. (foto TASR/Radovan Stoklasa)Reprezentačný obranca Milan Jurčina (1983) zaberá v týchto dňoch na ľade v spoločnosti hokejistov mikulášskeho prvoligistu. Podobne ako ďalší domáci odchovanci Rudolf Huna, Dušan Devečka, Karol Križan alebo Ján Laco tak pred začiatkom novej sezóny využíva možnosť trénovať v dobre známom prostredí. Jurčina sa však onedlho poberie späť za Atlantik, ale jeho let nebude smerovať do Washingtonu, ako tomu bolo zvykom v posledných štyroch rokoch, ale naberie kurz New York, kde sídlia teraz už aj "jeho" Islanders.
V NEW YORKU STRETOL JAY-ZEHO
Vaše leto doma na Liptove sa pomaly chýli ku koncu. Kedy presne odlietate do Ameriky?
"Už prvého septembra, aj keď sezóna sa nám začína až siedmeho októbra. V New Yorku pritom budem tri týždne pred začiatkom kempu, keďže ma čakajú ďalšie vyšetrenia po operácii slabín. Popritom budem aj individuálne trénovať a zvykať si na nové prostredie."
Americkú metropolu ste nečakane navštívili už počas tohto leta. Aký bol dôvod vašej cesty za more?
"V New Yorku som bol na prelome júla a augusta práve pre vyšetrenia slabín. Cestoval som tam prakticky hneď po návrate z dovolenky. Aspoň som si stihol pozrieť apartmán, v ktorom budeme spolu s priateľkou Luciou bývať. Náš byt sa nachádza na Long Islande a blízko pri nás budú bývať moji spoluhráči Mark Streit a Frans Nielsen. Štadión je odtiaľ len päť minút cesty a aj pláž je len na skok."
Boli ste sa počas tejto krátkej návštevy New Yorku pozrieť na svetoznámom Times Square či Broadwayi?
"Bol som tam raz či dvakrát, metrom trvá cesta naozaj len chvíľku. New York je neskutočne obrovské mesto a po uliciach sa pohybujú masy ľudí. Počas spoznávania centra mesta sa mi pošťastilo vidieť Jay-Zeho, amerického rappera. Najskôr som si ho ani nevšimol, iba keď si ľudia okolo začali šuškať "Aha, Jay-Z!" tak som sa otočil aj ja. Išiel ešte s jedným kamarátom a pôsobil veľmi nenápadne až obyčajne."
Spomínali ste vaše problémy so slabinami. Cítite bolesť aj pri každodenných pohyboch alebo sa prejaví len pri korčuľovaní?
"Cez deň bolesť necítim, ale keď idem na ľad, tak sa musím desať minút poriadne rozcvičiť a potom sa ešte zahriať na korčuliach. Verím, že na začiatku prípravného kempu nebudem mať so slabinami ani najmenšie problémy. Po skončení olympiády bol môj stav taký zlý, že som pomaly nemohol ani vstať z postele. Slabiny ma trápili počas celej sezóny, ale nechcel som prísť o miesto v olympijskom výbere, tak som o tom veľa nehovoril. Po návrate z Vancouvru späť do klubu mi bolo jasné, že sezónu nedokončím. Nakoniec to zašlo až do takého štádia, že som musel ísť pod nôž."
POCÍTIL, ŽE NHL JE BIZNIS
V Islanders je hlavným trénerom Američan Scott Gordon, ktorý vás v minulosti viedol na farme v Providence a práve on si vás vyžiadal do tímu. Prehodili ste s ním pár viet?
"Nie, akosi sme sa minuli. Keďže ma už trénoval, tak sa poznáme a vychádzame spolu dobre. Debatoval som však s generálnym manažérom Garthom Snowom, niekdajším brankárom a bolo na ňom veru cítiť, že je to bývalý hokejista a hráčom rozumie. Celý čas bol uvoľnený a aj sme si spolu zavtipkovali."
Počas minulej sezóny ste najskôr prestúpil do Columbusu a o mesiac ste putoval naspäť do Washingtonu. Viete, čo sa skrývalo za týmto netradičným pendlovaním z tímu do tímu?
"NHL je jednoducho biznis, raz si tu, raz si tam. Dosť ma prekvapilo, keď mi potom zavolali, že idem späť do Capitals. Vraj už po dvoch týždňoch si ma pýtali nazad. Keď Columbus stratil šancu na play-off, veľký priestor na ľade dostávali mladí chalani, ktorých si vybrali v draftoch a nás vymenených dávali na vedľajšiu koľaj. Tak som sa vrátil naspäť do Washingtonu, svojim kľúčom otvoril nedotknutý apartmán a nad Columbusom som ďalej nerozmýšľal. Určite však naň nebudem spomínať v najlepšom."
Za Columbus ste stihli streliť jeden gól. A ten bol dosť originálny, keď ste gólmana Buffala Patricka Lalima prekonali po nahodení puku, ktorý sa však znenazdajky odrazili od mantinelu do brankárovej nohy a potom priamo do siete...
"Áno, bol to ,vtipný' gól. Akurát nedávno sme sa o tom bavili s mikulášskymi chalanmi na tréningu. Odporučil som im, aby si zopakovali fyziku - uhol dopadu a odrazu a potom tiež môžu strieľať takéto góly. Niektoré mantinely v zámorí sú naozaj čudné, veď ich montujú tak narýchlo. V jeden večer je v hale koncert, na druhý deň basketbal a potom znovu hokej. Takže vo vnútri to prestavujú takmer každú noc."
Občas si zahrá aj golf, ale vraj mu to lieta kade-tade... (foto TASR/Lukáš Furcoň)Keď spomínate basketbal, bol ste sa niekedy pozrieť na zápasy NBA?
"Bol, okrem basketbalu som videl aj americký futbal či bejzbal, ale tieto športy ma veľmi nezaujali."
New York bude po Bostone, Washingtone a Columbuse vaším štvrtým pôsobiskom v NHL. Na ktoré z tých troch predchádzajúcich budete spomínať v najlepšom?
"Vo Washingtone bolo výborne a aj časy v Bostone boli pekné. Columbus som si možno trošku znechutil už okolnosťami pred samotným príchodom. Príjemný dojem mám aj z prvej návštevy New Yorku, ľudia v klube pôsobia prívetivo."
Cez leto vás lanárili do KHL, záujem o vaše služby mali tri popredné ruské kluby. Do Ruska sa vám ale príliš nechcelo, aj keď finančne to mohla byť zaujímavejšia ponuka, akú ste dostali v Islanders.
"Hneď som im povedal, že pokiaľ je o mňa záujem v NHL, tak ostanem v Amerike. Navyše, životný štýl v zámorí mi skutočne vyhovuje. O KHL som teda neuvažoval, možno až niekedy v budúcnosti. Chcel som mať čo najskôr istotu angažmánu a preto som hneď prikývol ostrovanom, aj keď som nebol úplne spokojný s financiami."
Financie teda vo vašom prípade neboli najdôležitejšie.
"Nie. Na štadión treba v prvom rade chodiť s chuťou, pretože ak ste niekedy zo všetkého znechutený, tak tých osem mesiacov za sezónu vydržíte len ťažko. Základom je dobrá partia v kabíne a už len kvôli nej sa niekedy tešíte na trénovanie. Občas je hokejový život naozaj monotónny a treba si ho ozvláštniť. Vždy sa preto teším, keď ma prídu pozrieť rodičia, sestra alebo kamaráti."
HANLON TOHO DOSŤ NABEHÁ
Newyorčania skončili v minulej sezóne v Západnej konferencii na 13. mieste a ak sa do play-off neprebojujú ani v tej budúcej, tak do úvahy prichádza váš štart na domácich majstrovstvách sveta. Chuť reprezentovať vám nechýba, však?
"Určite. S trénerom Hanlonom, ktorý ma jednu sezónu viedol vo Washingtone, sme sa o mojej budúcnosti v reprezentačnom drese niekoľkokrát rozprávali. Ak sa pre mňa sezóna v zámorí skončí už po základnej časti a budem fit, s radosťou prídem na šampionát."
Trénera Hanlona ste na slovenskej lavičke ešte nezažili, ale poznáte ho zo zámoria. Je niečím špecifický, odlišný od ostatných koučov?
"Na striedačke toho dosť nabehá. Stále je v pohybe a zápasy prežíva veľmi intenzívne. Hráčov vie svojím správaním nabudiť."
Jeho príchod na Slovensko teda kvitujete?
"Áno. Zmena bola zrejme potrebná, keďže pri reprezentácii sa vystriedali takmer všetci renomovaní domáci tréneri."
Hokejové exhibície ste po operácii slabín radšej oželeli, ale dostali ste pozvanie na golfový turnaj od Petra Bondru. Ako sa vám darí na greenoch?
"Golf často nehrávam, skôr výnimočne. Napríklad keď sme boli na tripe v Dallase a mali deň voľno, tak sme išli na ihrisko. Loptička mi však lieta zo strany na stranu, hocijako sa krúti a niekedy by som najradšej zahodil palicu do kríkov."
Počas rozhovoru ste nám prezradili, že ste mali v pláne aj výstup na Kriváň, ktorý sa nakoniec neuskutočnil.
"Už päť rokov si sľubujem, že sa tam vyškriabem, ale nepošťastilo sa mi to zatiaľ ani raz. Vždy keď prídem cez leto domov, tak si poviem, určite pôjdem na Kriváň. Tentoraz mi moje plány skrížilo počasie, pretože v noci pred plánovaným sobotňajším výstupom bola na Liptove obrovská búrka a rodinný výlet sme preto radšej zrušili. Bohužiaľ, toto leto už náhradný termín nestíham, lebo na ďalšie dva víkendy mám nejaké iné plány. Pred odletom za oceán sa ešte chcem rozlúčiť s kamarátmi a s celou rodinou."
DESAŤ ROKOV NEMENIL
Prvé augustové tréningy na ľade sa nesú aj v znamení skúšania výstroja, ktorý nemusí vždy dobre sedieť. S tým svojím však Milan nemá najmenšie problémy, veď je naň poriadne zvyknutý, ba až naviazaný. "Chrániče ramien, lakťov a holení som nemenil už asi desať rokov. Ak praskne nejaká gumička, hneď si ju dám prešiť. Len ťažko by som si totiž zvykol na nový výstroj. Korčule ale mením dva, či trikrát za sezónu," prezradil Jurčina a pridal ešte jednu perličku:"Napríklad taký Sergej Fiodorov mal pred každým zápasom nachystané tri páry korčúľ a v každej tretine hral v iných."
POSILŇOVŇA, TENIS, BICYKEL
Letnú prípravu berie Milan Jurčina zodpovedne a zväčša trénuje až trojfázovo. "Ešte keď som doobeda nechodil s chalanmi na ľad, tak som bol v posilňovni, poobede som si išiel zahrať tenis a večer na bicykel," povedal Milan, ktorému zvýšená námaha paradoxne vyhovuje. "Po takej poriadnej zaberačke sa mi v noci lepšie spí. Raz za čas však treba trochu vypustiť a dopriať kĺbom i svalom oddych. Rád zájdem na masáž alebo si idem zaplávať."





















