18.05.2010 13:55:00 Mannheim - Rôzne svetové šampionáty v hokeji mali už desiatky maskotov. Nie je tomu inak aj tento rok v Nemecku. Zelený dinosaurus v nemeckom drese nevyzerá nijak odlišne od tých, ktorí sa po tribúnach všetkých svetových hál prechádzali. A v tom je práve ten rozdiel. Tí iní, starší, sa len "prechádzali". Nespomínam si, že by ma niekedy televízny pohľad na maskota turnaja nejako pobavil. Avšak v mannheimskej SAP aréne niekedy namiesto zápasu musím sústredene sledovať, čo zase tá príšera vymyslí.
Ťažko hádať, či má Urmel všetky gestá a pohyby vopred pripravené, alebo je to jeho skrytou identitou, ktorou je natoľko výnimočná a charizmatická osoba. Pomaly si začínam myslieť, že to druhé je správne. Vtedy, keď ide Urmel okolo pekného dievčaťa, začne sa hanbiť, teda hrá to výbornými gestami. Chytá si "chvost" za chrbtom do rúk, aby ho žena nevidela a otáča sa k nej chrbtom. Rád si taktiež schováva hlavu do dresu, aby dievča nemuselo sledovať, ako sa červená (samozrejme je stále zelený). Pokiaľ dostane pusinku na (plyšovú) tvár, kýva sa, div že nespadne, ako je šťastím bez seba. V ďalšom prerušení už je na inom mieste a tancuje s lotyšskou diváčkou na chodbe medzi tribúnami. Urmel má skvelý balans a nebojí sa skočiť z horného radu o dve sedačky nižšie, aby svojím dopadom prekvapil diváka sediaceho v tom rade. Rád tiež chodí po horných hranách sklopených sedačiek, zatiaľ čo sa rukou (labou) drží mantinelu. Hokej ho samozrejme vôbec nezaujíma. Neraz sa už šmýkal po zábradlí okolo tribúny po zadku o päť radov nižšie. Réžia si ho rada vyberá na kocku nad ľadom a diváci ho hlasno povzbudzujú. Keď je potrebné, Urmel dokáže aj prinútiť divákov k fandeniu. Založí mexickú vlnu, alebo roztancuje celý sektor. Cez prestávku a pred zápasom si Urmel obúva korčule a ukazuje, že to zvláda aj s hokejkou a pukom. V inej chvíli zase nehanblivo pokľakne nad ľadom, zatlačí a na zmrznutú vodu vypadne puk. Čo to má symbolizovať si domyslite sami. V prerušení hry neváha vybehnúť s usporiadateľmi na ľadovú plochu a "pomáha" im curlingovými pohybmi zmetákov s úpravou ľadovej plochy okolo bránkoviska. Keď cez prestávky divoko netancuje na najmodernejšie pesničky znejúce z reproduktorov v aréne, sedí na jednej z dvoch rolb a po divákoch strieľa, z vecičky podobnej bazuke, tričká. Samozrejme nezabudne vyhecovať skupinky divákov z odlišných strán tribún k čo najväčšiemu rámusu, aby si práve oni tričko zaslúžili.
Kanadskí novinári si s ním dokonca dohodli rozhovor, natáčaný na kameru. Chceli zistiť, kto sa skrýva v tom kostýme neúnavného prehistorického tvora. Lenže Urmel bol opäť svoj. Na otázky odpovedal, ako už možno tušíte, najrôznejšími divadelnými kúskami a pózami. Pri otázke, aby povedal, ako sa v skutočnosti volá, neváhal, otočil sa, a labami ukázal na meno Urmel, ktoré má napísané na chrbte. Pobavený kanadský novinár sa musel jeho reakciám smiať a na záver musel čeliť schovaniu svojej hlavy pod Urmelov dres. Na znamenie poďakovania sa Urmel poklonil a svojou vláčnou, vtipnou chôdzou odišiel z novinárskeho centra. Musel už predsa do haly, začínal ďalší zápas.
Pomaly ma tiež začína zaujímať, kto sa pod maskou skrýva. Je však viac než jasné, že nemeckí organizátori vedeli, čo sa ľuďom bude páčiť. Tento maskot má vážne dušu. Z predchádzajúcich som zaspával. Teraz, v Nemecku, sa ja aj diváci musíme často dívať namiesto zápasu práve na zeleného maskota. Urmel je navyše len zlomkom toho, ako dobre sa v Nemecku na divákov pripravili. Fanúšikovia, ktorí sa prišli na majstrovstvá sveta baviť, k tomu majú veľa príležitostí.





















