Nový tréner slovenskej hokejovej reprezentácie GLEN HANLON sa bude snažiť zmeniť myslenie hráčov
Ako kouč Bieloruska. (foto SITA/AP)Hokejovej verejnosti ho oficiálne predstavili v stredu 24. marca. Vtedy nový tréner slovenskej reprezentácie Glen Hanlon pobudol na Slovensku len pár dní a odletel za more. Na konci minulého týždňa meral cestu cez oceán znova, tentoraz opačným smerom a už v stredu na sústredení v Skalici začne so svojimi zverencami pracovať v príprave na svetový šampionát, ktorý sa uskutoční 7. až 23. mája v Nemecku. Ešte predtým sa nám ochotne hodinku venoval a odpovedal na naše otázky.
Pán Hanlon, odkedy ste vlastne začali pozornejšie vnímať slovenský hokej?
"Ak si dobre spomínanam, bolo to v roku 2005 počas výluky v NHL. Vtedy som odišiel pracovať do Bieloruska a pomaly som sa začal orientovať aj v európskom hokeji. Pozornejšie som sledoval duely na svetovom šampionáte a tam, na MS vo Viedni, som si všimol váš výber vlastne prvý raz."
Ktorého z našich hráčov ste spoznali ako prvého?
"Petra Bondru, už rok pred spomínanou výlukou, ale veľmi dobre si ho pamätám ako dlhoročnú ikonu Washingtonu Capitals. Úžasný hráč a príjemný človek. Bol som preto milo prekvapený, že pri reprezentačnom tíme vykonáva funkciu generálneho manažéra a že som ho znovu mohol stretnúť."
MÁM RÁD TAKÉ VÝZVY
Prečo ste zobrali ponuku viesť slovenskú reprezentáciu?
"Už keď som končil prácu s bieloruským národným tímom, dobre som vedel, čo bude mojou prioritou. Bolo mi jasné, že naďalej túžim pracovať s nejakou reprezentáciou. Dával som tomu prednosť pred akoukoľvek klubovou ponukou. Trénovať reprezentáciu je vrchol a ja mám rád takéto výzvy. Pozrite, pracujem vlastne pre celé Slovensko a nielen pre jeden klub. Mám zároveň možnosť sledovať aj to, čo sa deje pod týmto vrcholom a bol by som rád, keby som k tomu mal čoraz bližšie aj u vás a určitou mierou mohol pomôcť. Preto som to zobral a veľmi som ani neváhal."
Mali sme naozaj pravdu, keď sme zverejnili, že naše vedenie kontaktovalo zahraničného trénera a nadviazalo s ním prvé kontakty už počas zimných olympijských hier vo Vancouvri?
"Áno, tam som sa dozvedel, že je o mňa záujem. Kontaktoval ma Václav Nedomanský a potom sme v rokovaniach pokračovali aj s prezidentom zväzu Jurajom Širokým. Zakrátko na to sa to všetko upieklo a som pripravený podstúpiť neľahkú skúšku. Počul som, že hokej je na Slovensku národným športom, ľudia ním žijú. Zaznamenali ste úspechy, hoci ste malá krajina a viem, že radi by ste si slávne časy pripomenuli. Preto sa pokúsim na ne nadviazať."
Čo vám teda zatiaľ ukázal náš hokej?
"Ak sa na to pozerám z pohľadu vášho posledného vystúpenia na ZOH, tak sa možno vysloviť len v pozitívnom zmysle. Vaši hráči ukázali, že v ničom nezaostávajú za svetovou špičkou. Sú dobrí korčuliari, majú vynikajúcu techniku, nájdu sa perfektní zakončovatelia, ale aj "pracanti". Pôsobili ste veľmi dobre aj ako celok, čo je základom úspechu. Podriadili ste všetko kolektívu a nerobili individuálne preteky. Škoda toho záveru, viem si predstaviť, čo ste prežívali."
Ktorí z hráčov vás nadchli?
"Predovšetkým to boli Pavol Demitra, Marián Hossa, Zdeno Chára či Michal Handzuš. Viem, že toto bol váš supertím a bude ťažké ho nahradiť, keď nebudú títo hokejisti k dispozícii. Ale preto som tu, aby sme spoločne našli cestu, ako ďalej. Sám som zvedavý, ako sa šance chytí nastupujúca generácia. Viem, že tí, ktorí majú teraz ešte len okolo tridsať, či o čosi menej, to ešte potiahnu, ale treba myslieť aj o krok vpred. Budeme teda skúšať úroveň adeptov. Príležitosť dostanú aj mladší, ale je na nich, ako sa toho chytia a čo budú ochotní nielen pre seba urobiť."
VŠETKO JE V HLAVÁCH
Pán Hanlon, odkedy ste vlastne začali pozornejšie vnímať slovenský hokej?
"Ak si dobre spomínanam, bolo to v roku 2005 počas výluky v NHL. Vtedy som odišiel pracovať do Bieloruska a pomaly som sa začal orientovať aj v európskom hokeji. Pozornejšie som sledoval duely na svetovom šampionáte a tam, na MS vo Viedni, som si všimol váš výber vlastne prvý raz."
Ktorého z našich hráčov ste spoznali ako prvého?
"Petra Bondru, už rok pred spomínanou výlukou, ale veľmi dobre si ho pamätám ako dlhoročnú ikonu Washingtonu Capitals. Úžasný hráč a príjemný človek. Bol som preto milo prekvapený, že pri reprezentačnom tíme vykonáva funkciu generálneho manažéra a že som ho znovu mohol stretnúť."
MÁM RÁD TAKÉ VÝZVY
Prečo ste zobrali ponuku viesť slovenskú reprezentáciu?
"Už keď som končil prácu s bieloruským národným tímom, dobre som vedel, čo bude mojou prioritou. Bolo mi jasné, že naďalej túžim pracovať s nejakou reprezentáciou. Dával som tomu prednosť pred akoukoľvek klubovou ponukou. Trénovať reprezentáciu je vrchol a ja mám rád takéto výzvy. Pozrite, pracujem vlastne pre celé Slovensko a nielen pre jeden klub. Mám zároveň možnosť sledovať aj to, čo sa deje pod týmto vrcholom a bol by som rád, keby som k tomu mal čoraz bližšie aj u vás a určitou mierou mohol pomôcť. Preto som to zobral a veľmi som ani neváhal."
Mali sme naozaj pravdu, keď sme zverejnili, že naše vedenie kontaktovalo zahraničného trénera a nadviazalo s ním prvé kontakty už počas zimných olympijských hier vo Vancouvri?
"Áno, tam som sa dozvedel, že je o mňa záujem. Kontaktoval ma Václav Nedomanský a potom sme v rokovaniach pokračovali aj s prezidentom zväzu Jurajom Širokým. Zakrátko na to sa to všetko upieklo a som pripravený podstúpiť neľahkú skúšku. Počul som, že hokej je na Slovensku národným športom, ľudia ním žijú. Zaznamenali ste úspechy, hoci ste malá krajina a viem, že radi by ste si slávne časy pripomenuli. Preto sa pokúsim na ne nadviazať."
Čo vám teda zatiaľ ukázal náš hokej?
"Ak sa na to pozerám z pohľadu vášho posledného vystúpenia na ZOH, tak sa možno vysloviť len v pozitívnom zmysle. Vaši hráči ukázali, že v ničom nezaostávajú za svetovou špičkou. Sú dobrí korčuliari, majú vynikajúcu techniku, nájdu sa perfektní zakončovatelia, ale aj "pracanti". Pôsobili ste veľmi dobre aj ako celok, čo je základom úspechu. Podriadili ste všetko kolektívu a nerobili individuálne preteky. Škoda toho záveru, viem si predstaviť, čo ste prežívali."
Ktorí z hráčov vás nadchli?
"Predovšetkým to boli Pavol Demitra, Marián Hossa, Zdeno Chára či Michal Handzuš. Viem, že toto bol váš supertím a bude ťažké ho nahradiť, keď nebudú títo hokejisti k dispozícii. Ale preto som tu, aby sme spoločne našli cestu, ako ďalej. Sám som zvedavý, ako sa šance chytí nastupujúca generácia. Viem, že tí, ktorí majú teraz ešte len okolo tridsať, či o čosi menej, to ešte potiahnu, ale treba myslieť aj o krok vpred. Budeme teda skúšať úroveň adeptov. Príležitosť dostanú aj mladší, ale je na nich, ako sa toho chytia a čo budú ochotní nielen pre seba urobiť."
VŠETKO JE V HLAVÁCH
Ako kouč Slovenska. (foto SITA/Nina Bednáriková)Čo by mohlo byť z vašej strany prínosom pre slovenský hokej?
"Určite sa budem snažiť v dobrom zmeniť myslenie hráčov, pretože naozaj je všetko v hlave. Dôležité bude vštepiť im, že kamkoľvek ideme, ideme vyhrať a nielen zúčastniť sa. Prečo by sme nemali ísť po zlato? Treba si to povedať a s tým žiť. Sme tu preto, lebo sme najlepší, vieme to a súperov zdoláme. Treba si veriť a do zápasu nastupovať najmenej so stopercentným nasadením. Každý hráč musí akceptovať svoju úlohu a vedieť, čo je jeho povinnosťou, aby sa všetci nevyvážali po rohoch a neviem kde. Aby pochopili, že ja som tu, na tomto mieste a predovšetkým tu si musím splniť to, čo sa odo mňa očakáva."
To je práve to, čo obdivujeme u Kanaďanov. Tí sa nevzdávajú za akéhokoľvek stavu. Lenže slovenská mentalita je predsa len iná. Myslíte si, že sa to dá zmeniť?
"Určite sa budem snažiť v dobrom zmeniť myslenie hráčov, pretože naozaj je všetko v hlave. Dôležité bude vštepiť im, že kamkoľvek ideme, ideme vyhrať a nielen zúčastniť sa. Prečo by sme nemali ísť po zlato? Treba si to povedať a s tým žiť. Sme tu preto, lebo sme najlepší, vieme to a súperov zdoláme. Treba si veriť a do zápasu nastupovať najmenej so stopercentným nasadením. Každý hráč musí akceptovať svoju úlohu a vedieť, čo je jeho povinnosťou, aby sa všetci nevyvážali po rohoch a neviem kde. Aby pochopili, že ja som tu, na tomto mieste a predovšetkým tu si musím splniť to, čo sa odo mňa očakáva."
To je práve to, čo obdivujeme u Kanaďanov. Tí sa nevzdávajú za akéhokoľvek stavu. Lenže slovenská mentalita je predsa len iná. Myslíte si, že sa to dá zmeniť?
"A prečo nie? Keď budeme na tom spoločne pracovať, musí prísť nejaká odozva. Kanaďania idú naozaj na každý turnaj po zlato a aj keď základne sa nedajú porovnávať, treba vždy myslieť pozitívne. Veď aj Švédi či Fíni sú roky úspešní a nosia z majstrovstiev medaily. Tiež to nie sú Kanaďania. Ale pochopili, že predovšetkým treba chcieť a podriadiť tomu všetko."
Robiť reprezentačného trénera nie je jednoduché. Viacerí doterajší kouči, či už chceli alebo nie, boli zaťažení vplyvmi zväzovými či klubovými. Vašou výhodou by mala byť nezávislosť. Myslíte si, že ste taká osobnosť, ktorá odolá tlakom?
"Dobrá otázka, ale poriadne ste ma zaskočili. Po prvé dúfam, že k niečomu takémuto vôbec nepríde. Myslím si, že každému by malo byť jasné, že kompetencie sú rozdelené a jasné. Isteže o niektorých veciach sa dá polemizovať a vydiskutovať si ich, ale nie tak, aby sa niekto snažil presadiť si svoj individuálny názor a ja som nebodaj menil rozhodnutia. Na takéto niečo nechcem ani pomyslieť."
ŽIŤ CHCEM NA SLOVENSKU
Do majstrovstiev sveta v Nemecku je už málo času. Spoliehať sa teda budete musieť na odporúčania a referencie o hráčoch od svojich kolegov - predchodcu Jána Filca, vašich asistentov Františka Hossu a Ľubomíra Pokoviča. Predpokladáme však, že v budúcnosti budete chcieť spoznať hráčov dôkladne a vytvoriť si o nich vlastnú mienku. Je to tak?
"To určite. Nemienim byť ,lietajúcim trénerom', preto sa chcem s rodinou na Slovensko nasťahovať, bývať tu a pracovať. To znamená, že budem chodiť sledovať vašich, či už teraz našich hokejistov, tak ako to robil Ján Filc. Nielen zámorských a európskych, ale navštevovať budem aj domáce extraligové duely. Na základe toho si vytvorím svoj obraz."
Ako budete zatiaľ riešiť komunikáciu?
"Niektorí hráči angličtinu ovládajú. V ostatných prípadoch mi zatiaľ pomôže Ľubomír Pokovič, ktorý bude tlmočiť. Ale chcem sa jednoznačne naučiť po slovensky, aby to bolo jednoduchšie. Najskôr však hokejovú terminológiu, aby som hráčom mohol tlmočiť moje predstavy."
Aké budú kompetencie na striedačke?
"Hlavným koučom budem ja, na úlohách asistentov sa nič meniť nebude. To, čo mali na starosti doteraz, budú mať aj naďalej. Ak sa niečo vážnejšie vyskytne, tak si to povieme cez prestávku a oni to pretlmočia hráčom. Ale na striedačke priamo v zápale boja mi pri komunikácii zatiaľ pomôže Ľubo Pokovič."
Sú rôzne typy trénerov. Prísni, demokrati, tichí, hluční... Aký spôsob komunikácie s hráčmi zvolíte vy? Bude to o absolútnej dôvere?
"Určite, dôvera hrá veľkú rolu. Mojím krédom je však pristupovať k hráčom ako k mužom a nie ako k deťom. Oni sa potom tak aj správajú. To znamená, že určite nebudem kontrolovať, či sú o desiatej v posteli alebo či si niečo dali. Kanaďania napríklad majú na turnajoch alebo majstrovstvách sveta priateľky či manželky, zájdu spolu na večeru a dajú si aj pohár vínka. Na tom nevidím nič zlé. Ale na druhý deň musia byť stopercentne fit a to je podstatné."
Povedali ste, že na Slovensku sa chcete usadiť. Mienite tu "zamestnať" aj rodinu?
"Prioritou bude nájsť pre osemročného syna Jacksona nejakú vhodnú školu. Pomocnú ruku v tomto mi podal už aj Martin Ryba zo zväzu a verím, že niečo sa nájde. Malý pochodil už rôzne zariadenia po svete, keďže stále sme cestovali a verím, že rýchlo si zvykne aj tu. Manželka Keri učí a predpokladám, že aj jej služby sa môžu zísť."
KEĎ MA CÍGER ZOBERIE...
Robiť reprezentačného trénera nie je jednoduché. Viacerí doterajší kouči, či už chceli alebo nie, boli zaťažení vplyvmi zväzovými či klubovými. Vašou výhodou by mala byť nezávislosť. Myslíte si, že ste taká osobnosť, ktorá odolá tlakom?
"Dobrá otázka, ale poriadne ste ma zaskočili. Po prvé dúfam, že k niečomu takémuto vôbec nepríde. Myslím si, že každému by malo byť jasné, že kompetencie sú rozdelené a jasné. Isteže o niektorých veciach sa dá polemizovať a vydiskutovať si ich, ale nie tak, aby sa niekto snažil presadiť si svoj individuálny názor a ja som nebodaj menil rozhodnutia. Na takéto niečo nechcem ani pomyslieť."
ŽIŤ CHCEM NA SLOVENSKU
Do majstrovstiev sveta v Nemecku je už málo času. Spoliehať sa teda budete musieť na odporúčania a referencie o hráčoch od svojich kolegov - predchodcu Jána Filca, vašich asistentov Františka Hossu a Ľubomíra Pokoviča. Predpokladáme však, že v budúcnosti budete chcieť spoznať hráčov dôkladne a vytvoriť si o nich vlastnú mienku. Je to tak?
"To určite. Nemienim byť ,lietajúcim trénerom', preto sa chcem s rodinou na Slovensko nasťahovať, bývať tu a pracovať. To znamená, že budem chodiť sledovať vašich, či už teraz našich hokejistov, tak ako to robil Ján Filc. Nielen zámorských a európskych, ale navštevovať budem aj domáce extraligové duely. Na základe toho si vytvorím svoj obraz."
Ako budete zatiaľ riešiť komunikáciu?
"Niektorí hráči angličtinu ovládajú. V ostatných prípadoch mi zatiaľ pomôže Ľubomír Pokovič, ktorý bude tlmočiť. Ale chcem sa jednoznačne naučiť po slovensky, aby to bolo jednoduchšie. Najskôr však hokejovú terminológiu, aby som hráčom mohol tlmočiť moje predstavy."
Aké budú kompetencie na striedačke?
"Hlavným koučom budem ja, na úlohách asistentov sa nič meniť nebude. To, čo mali na starosti doteraz, budú mať aj naďalej. Ak sa niečo vážnejšie vyskytne, tak si to povieme cez prestávku a oni to pretlmočia hráčom. Ale na striedačke priamo v zápale boja mi pri komunikácii zatiaľ pomôže Ľubo Pokovič."
Sú rôzne typy trénerov. Prísni, demokrati, tichí, hluční... Aký spôsob komunikácie s hráčmi zvolíte vy? Bude to o absolútnej dôvere?
"Určite, dôvera hrá veľkú rolu. Mojím krédom je však pristupovať k hráčom ako k mužom a nie ako k deťom. Oni sa potom tak aj správajú. To znamená, že určite nebudem kontrolovať, či sú o desiatej v posteli alebo či si niečo dali. Kanaďania napríklad majú na turnajoch alebo majstrovstvách sveta priateľky či manželky, zájdu spolu na večeru a dajú si aj pohár vínka. Na tom nevidím nič zlé. Ale na druhý deň musia byť stopercentne fit a to je podstatné."
Povedali ste, že na Slovensku sa chcete usadiť. Mienite tu "zamestnať" aj rodinu?
"Prioritou bude nájsť pre osemročného syna Jacksona nejakú vhodnú školu. Pomocnú ruku v tomto mi podal už aj Martin Ryba zo zväzu a verím, že niečo sa nájde. Malý pochodil už rôzne zariadenia po svete, keďže stále sme cestovali a verím, že rýchlo si zvykne aj tu. Manželka Keri učí a predpokladám, že aj jej služby sa môžu zísť."
KEĎ MA CÍGER ZOBERIE...
Na lavičke Washingtonu Capitals. (foto SITA/AP)Ako sa vám páči v Európe?
"Veľmi, my sme všetci nadšení Európou, doslova ju zbožňujeme a preto chcem spoznať aj vašu kultúru, zvyky, naučiť sa reč, proste všetko."
Môžete prezradiť, aké sú vaše ďaľšie záľuby?
"Okrem hokeja, ktorý je môj život, je to práca okolo domu, golf a rybačka."
Tak to sme vám našli už aj parťáka - bývalého skvelého hokejistu Zdena Cígera, ktorý je vášnivým rybárom...
"V Kanade sú známe rybolovy z ľadu, keďže tam máme neskutočnú zimu. Určite si to Zdeno vyskúšal aj v Edmontone, keď tam hral. Ak ma vezme na rybačku, tak určite mu nepoviem nie."
Ako vám chutí slovenská strava?
"Zatiaľ som toho naozaj veľa nestihol. So však typ, ktorý nepreberá a zje všetko. V hoteli, v ktorom bývam, som si stihol dať bravčové, kura a ochutnal som aj vaše sendviče. Rád mám ešte stejky."
To budeme zvedaví, či zjete aj bryndzové halušky...
"A to je čo...? No ako som povedal, prišiel som do novej krajiny a treba skúsiť všetko, tak aj halušky."
"Veľmi, my sme všetci nadšení Európou, doslova ju zbožňujeme a preto chcem spoznať aj vašu kultúru, zvyky, naučiť sa reč, proste všetko."
Môžete prezradiť, aké sú vaše ďaľšie záľuby?
"Okrem hokeja, ktorý je môj život, je to práca okolo domu, golf a rybačka."
Tak to sme vám našli už aj parťáka - bývalého skvelého hokejistu Zdena Cígera, ktorý je vášnivým rybárom...
"V Kanade sú známe rybolovy z ľadu, keďže tam máme neskutočnú zimu. Určite si to Zdeno vyskúšal aj v Edmontone, keď tam hral. Ak ma vezme na rybačku, tak určite mu nepoviem nie."
Ako vám chutí slovenská strava?
"Zatiaľ som toho naozaj veľa nestihol. So však typ, ktorý nepreberá a zje všetko. V hoteli, v ktorom bývam, som si stihol dať bravčové, kura a ochutnal som aj vaše sendviče. Rád mám ešte stejky."
To budeme zvedaví, či zjete aj bryndzové halušky...
"A to je čo...? No ako som povedal, prišiel som do novej krajiny a treba skúsiť všetko, tak aj halušky."
AKÝ BY MAL BYŤ IDEÁLNY HOKEJISTA PODĽA HANLONA
1. STOPERCENTNE ZODPOVEDNÝ
2. DOBRE KORČUĽOVAŤ
3. MAŤ TÍMOVÉHO DUCHA
2. DOBRE KORČUĽOVAŤ
3. MAŤ TÍMOVÉHO DUCHA
HANLON OČAMI RICHARDA LINTNERA
"Skúsený tréner, ktorý pochodil Ameriku i Európu. Objektívne vie posúdiť, kde, čo a ako. Správny chlap, ktorý vie narábať s ľuďmi i s hráčmi. Navyše, vášnivý golfista. Ak bude poslúchať, zoberiem ho do svojho obchodu s golfovým náradím... A čo sa týka majstrovstiev sveta, má pravdu. Prečo by sme tam nešli po zlato?," povedal náš obranca, ktorý Hanlona zažil počas trénerovho pôsobenia v Diname Minsk.
GLEN HANLON
NARODENÝ: 20. februára 1957 v Brandone v Kanade
HRÁČSKY POST: brankár
DRAFT: 1977, 40. miesto, Vancouver Canucks
KLUBY V NHL: Vancouver Canucks, St. Louis Blues, New York Rangers, Detroit Red Wings
CELKOVÝ POČET ODCHYTANÝCH ZÁPASOV V NHL: 512
TRÉNERSKÁ KARIÉRA: Vancouver Canucks, Washington Capitals, Portland Pirates, bieloruská reprezentácia, Jokerit Helsinki, Dinamo Minsk
HRÁČSKY POST: brankár
DRAFT: 1977, 40. miesto, Vancouver Canucks
KLUBY V NHL: Vancouver Canucks, St. Louis Blues, New York Rangers, Detroit Red Wings
CELKOVÝ POČET ODCHYTANÝCH ZÁPASOV V NHL: 512
TRÉNERSKÁ KARIÉRA: Vancouver Canucks, Washington Capitals, Portland Pirates, bieloruská reprezentácia, Jokerit Helsinki, Dinamo Minsk





















