close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Pálffy: Ešte dva roky a dosť!

10. dubna 2010 v 10:15 | denniksport.sk |  Žigmund Pálffy
ŽIGMUND PÁLFFY si chce najskôr dobre oddýchnuť a potom sa poobzerať po novom džobe

Žigmund Pálffy (foto TASR/Martin Baumann)Žigmund Pálffy (foto TASR/Martin Baumann)
"Možno som tam ani nemal ísť," vyhŕklo zo Žigmunda Pálffyho (1972), keď sme začali spomínať na dni spred vyše mesiaca a zimnú olympiádu vo Vancouvri. Očividne narážal na to, že po príchode z nej si na svoju adresu musel na štadiónoch, uliciach i v médiách vypočuť či prečítať všeličo. A v mnohých prípadoch to boli primitívnosti alebo tvrdenia, ktoré boli také povrchné, až naháňali strach.

Nášmu hokejovému klenotu sa však o chvíľu oči rozjasnili. Najskôr, keď si v mihu premietol všetko to krásne, čo nedávno v Britskej Kolumbii zažil. "Skvelá partia,"povedal dvomi slovami, čo si z toho uchoval najvýraznejšie a čo si aj najviac váži.

Pritom ešte vo februári 2005 v rozhovore pre náš denník povedal, že svetový šampionát v Rakúsku v tom istom roku bude jeho rozlúčkový s reprezentáciou. Nebol. Päť rokov síce v drese s dvojkrížom nehral, ale kamaráti, vidina toho, že by zlatá partia z Göteborgu mohla ešte naposledy dosiahnuť čosi veľké a aj sila a duch olympiády zmenila jeho rozhodnutie.
RAZ RADOSŤ, INOKEDY SMÚTOK

Po chvíľke mlčania, miešajúc lyžičkou kávu, Žigmund pokračoval: "Uvedomoval som si, že to bude stopercentne moja posledná olympiáda a či som spravil dobre alebo zle, že som na ňu išiel, to je v tejto chvíli v mojom vnútri akosi vyvážené. Priznávam, z mojej strany som si to vo Vancouvri predstavoval predsa len o čosi inak a lepšie, ale myslím si, že rozlúčka s mojou reprezentačnou kariérou vďaka celkovému výkonu mužstva vyznela super. Aj keď sme siahali na medaily, to štvrté miesto je vynikajúce a nesmierne si ho cením. S Fínmi sme v boji o bronz prehrali, ale taký je hokej. Raz sa tešíš, inokedy smútiš. Myslím si však, že my sme nakoniec rmútiť nemuseli, hoci pár sekúnd po tom zápase to bolo kruté."
Žigmund vravel, že keď si naposledy v tomto ročníku zbalil hokejový vak, jeho pocity boli všelijaké a zmiešané. Ako pribúdali dni, vraj sa v ňom všetko postupne poukladalo a veci vidí v inom zornom uhle. "Je to asi tak, ani v reprezentácii a tiež v skalickom mužstve mi všetko nevyšlo podľa mojich najkrajších predstáv, ale sú aj také roky. Ani v bežnom živote nevyhrávate každý deň,"pokračoval hokejista, ktorý v slovenskej reprezentácii odohral 74 zápasov a nastrieľal v nich 37 gólov.

Téma Fínsko je ešte stále čerstvá. Fanúšikovia o nešťastnej prehre v boji o bronz rozprávajú stále tak, akoby chceli vrátiť koleso času aspoň na koniec druhej tretiny a veriť, že naši reprezentanti to potom zahrajú inak.

"O tom duele sa teraz dá už len akademicky polemizovať," s nadhľadom sa snaží o ňom hovoriť náš útočník. "Napraviť sa už nedá nič. Viedli sme 3:1 a celý náš tím akoby zrazu premohla myšlienka, že je to už v suchu a medaila je istá. Neudržali sme emócie na uzde, dostali sme druhý gól a zrútilo sa to ako domček z kariet. Tuším že tam vtedy faulovali Miša Handzuša, rozhodcovia to neodpískali a už sa to viezlo..."
SPOMIENKY SÚ MOJE SUVENÍRY

Zbohom, hokejové Slovensko! (foto TASR/Radovan Stoklasa)Zbohom, hokejové Slovensko! (foto TASR/Radovan Stoklasa)
Napriek všetkému, ohlasy na hru našich boli v kanadskej tlači mimoriadne pozitívne a Slovensko bolo podľa nej zjavne najmilším prekvapením na turnaji. "Vidíte, práve tie články v kanadských novinách boli pre mňa oveľa podstatnejšie, než to, keď niekto u nás doma popísal či pohovoril hlúposti. Zažil som toho v hokeji za morom veľa, spoznal som, že väčšina tamojších hokejových žurnalistov ovláda svoje remeslo, vie, o čom je táto hra. Postretával som s v Kanade aj s kopou bývalých hokejistov NHL proti ktorým som kedysi hrával, a ktorí sú teraz spolukomentátori rôznych televízií. Všetci o našom tíme hovorili v superlatívoch," vravel hráč, ktorý v minulej sezóne získal v našej extralige rekordných 126 bodov.

Z Vancouvru si Žigmund priniesol zopár odznakov a kúpil si maskota. Vlajkonosič našej výpravy na ZOH si na suveníry veľmi nepotrpí. 

"Spomienky. To sú moje suveníry," hovorí a dodáva: "Držím sa toho, že z pamäti mi tie chvíle nikto nevymaže a spomienky sú tá najväčšia cennosť."

Trochu mu je ľúto, že z ďalšieho programu nevidel vlastne nič a nemohol tak naplno nasať olympijskú atmosféru. "Hrali sme až do konca turnaja a ísť do Whistleru by chcelo celý deň. To sme si nemohli dovoliť," pokračoval donedávna skalický útočník. "Ale všetko bolo zorganizované perfektne, olympijská dedina bola skutočne nádherná a počul som, že kopa ľudí tam pokupovala byty a už tam býva. Nuž a o atmosfére na hokejových zápasoch netreba hovoriť obšírne. Devätnásťtisícový štadión a k tomu ľudia, ktorí hokeju rozumejú. Okrem toho, hoci Kanada nehrala to, čo sa od nej očakávalo, lebo tlak na hráčov bol naozaj enormný, médiá hráčov neustále povzbudzovali a nepísali nič negatívne. Domnievam sa, že to vyhrali aj vďaka tomu. A navyše, z hľadiska televíznych prenosov bolo finále Kanada - USA splnením sna organizátorov."

Tí, ktorí pozorne sledovali zápasy našich, zaregistrovali mnohé veci, ktoré zostali nepovšimnuté. Žigmund síce na turnaji zaznamenal "len" tri body za asistencie, ale napríklad Mariánovi Gáboríkovi pripravil navyše štyri či päť tutoviek, ktoré náš ostrostrelec nevyužil. V zápase so Švédskom (a nielen v ňom) vykrýval priestor v našom pásme a hoci sa naňho vyrútil ozrutný Kronwall, neuhol, pomedzi jeho nohy citlivo posunul puk na Zedníka (hoci to od urasteného Švéda o pár stotín sekundy poriadne schytal). Nuž a Richard po pravej strane ušiel, poslal puk pred bránku obrancovi Sekerovi a dali sme gól! Pálffy mal pritom sám počas turnaja tri stopercentné šance, dvakrát v súboji zvíťazil brankár, raz žŕdka. Chýbalo veľa k tomu, aby mal Žigmund trebárs o štyri body viac? Asi len šťastie. 

"Je to už raz tak, pre fanúšikov je zaujímavý len ten, kto dá gól," bez štipky urazenosti vraví náš hokejista. Návrat na medzinárodný ľad po piatich rokoch, a hneď v "jame levovej", nebol ani pre Žigmunda celkom jednoduchý. Ten sa uškrnul: "Keď som vhupol do víru zápasov vo Vancouvri rovno z extraligy, akoby som nastupoval na vlak v stodvadsiatke... Chvíľu mi to pripadalo také divné, ale potom som si zvykol a už to bolo fajn. Vykreslil by som to tak, ako keď sa päť rokov nebicyklujete. Nezabudnete to, ale chvíľu trvá, kým získate istotu. Keby som to predtým nezažil a v zámorí nehral, asi by to bolo iné, ale takto som len oprášil to, čo bolo vo mne."
NÁVRAT DO REALITY

Kam si Pálffy po skončení sezóny pobalí kufry? (foto TASR/Neubauer)Kam si Pálffy po skončení sezóny pobalí kufry? (foto TASR/Neubauer)
Krásne vancouverské dni sa v posledný februárový deň skončili a prišla extraligová realita. Krutá a zároveň hlúpa. Neviem si predstaviť, že by sa trebárs so scénou Národného divadla lúčil majster Chudík a z hľadiska mu ľudia hrubo a oplzlo nadávali. Uznajte, to je sci-fi toho najvyššieho rangu. V hokeji u nás je to možné. Jedného z najväčších umelcov tejto hry sme z našich štadiónov vyprevadili našsky. "Ľudia" nadávali tomu, kto v Göteborgu 2002 sto sekúnd pred koncom nabil Petrovi Bondrovi na víťazný gól znamenajúci titul majstrov sveta...

"Aj pre toto všetko som rád, že v našej extralige končím. Myslím si však, že aj takéto veci vplývajú na to, či chalani v budúcnosti prídu alebo neprídu reprezentovať. To, čo sa deje na našich športoviskách najmä vo futbale a hokeji, to v civilizovaných krajinách neexistuje, len v skutočnom zapadákove. Vravím otvorene, ak by raz niekto po návrate domov z našich hokejistov pôsobiacich v NHL chcel hrať našu extraligu, tak mu to pre tieto skutočnosti vôbec neodporúčam. Nech sa radšej obráti smerom trebárs na Rakúsko alebo jedno kam. Pritom, nezažil som to sám, ale v minulosti aj Peťo Bondra, Paľo Demitra, Marián Hossa a mnohí ďalší. Paľo sa napríklad jasne vyjadril, že naša extraliga už nikdy... Kvitujem. Nič tým nestratí,"hovorí Žigmund Pálffy.

Po troch sezónach v Skalici teda v našej najvyššej súťaži končí. S akými pocitmi? "Získali sme so Skalicou dve medaily a myslím si, že toto malé mestečko dosiahlo najviac, čo mohlo. Poviem to rovno, na viac sme ani nemali. Keď sme vlani vyradili v semifinále Slovan, tak to podľa mňa už bolo nad rámec všetkého, na čo náš tím mal. Za tie tri roky som v Skalici prežil ozaj krásne chvíle, na ktoré sa nezabúda. Je však zložité obhajovať vybojované pozície z minulých rokov, keď sa vymení kopa hráčov a pokazí celý tím. To nie je nejaký útok na vedenie, ale ja osobne som bol spokojný s mužstvom, ktoré sme mali a zrazu prišlo množstvo iných hokejistov a tá kostra, ktorá je v hokeji podstatná, sa rozbila. Okrem toho sa vymenil tréner, Jána Faitha nahradil Martin Pešout a to všetko pôsobilo na kompaktnosť kolektívu negatívne," ohliadol sa za posledným vystúpením v extralige muž, ktorý v nej v tomto ročníku zaznamenal 65 bodov.
NECH TO NECHAJÚ TAK

O svojich dnes už bývalých spoluhráčoch, najmä tých mladých z HK 36 príliš hovoriť nechcel. Nakoniec sa predsa len odhodlal: "Neviem, či je to ich strop. Sú tam chlapci, ktorí sú stále na rovnakej úrovni, hoci sme vlani hrali finále, neposunuli sa ďalej. A rovnaké to bolo aj v tejto sezóne. Keď sa hrá tretie play-off v rade, už by mali mať nejaké skúsenosti a aj výkonnosť, aby aj rozhodovali stretnutia. To sa nestalo. Zostali tam, kde boli. V prvom rade ide o to, či hráč naozaj chce, či má dostatočný talent. Nechcem však príliš o tom hovoriť a ani komentovať. Nie je to moja úloha a našťastie už teraz nebudem pri tom. Snažil som sa im pomôcť, ale naozaj je rozhodujúce chcenie, uvedomenie si, čím sa chce človek v budúcnosti živiť. Lenže je to ťažké, keď mnohí nerozmýšľajú, čo bude zajtra. Zaujíma ich len dnešok. Sú spokojní, že sú teraz v tíme a tam sa to pre nich končí. Poviem len to, keď sa nechcú tomu poriadne venovať, tak nech to nechajú tak. Urobia väčší úžitok sebe i hokeju."

V decembri Pálffy absolvoval aj krátku epizódku v drese Karlových Varov. Úradujúci majster Česka ho pozval posilniť tím Energie na známy Spenglerov pohár. "Ani to neľutujem," pokračuje Žigmund. "Hokejista, a nielen on, sa učí do konca svojej kariéry a pobyt v Davose mi priniesol ďalšie skúsenosti. Na takom turnaji som nikdy nehral, pritom je skutočne nádherný, bolo stále vypredané. A zdalo sa mi, že ani príliš nezáležalo na tom, kto to vyhrá, ale na celkovej skvelej atmosfére, ktorá toto podujatie sprevádza. Aj preto som si cenil, že ma na turnaj vôbec pozvali."
ANI HANLON TO NEZMENÍ

Jeden z posledných súbojov Žigmunda Pálffyho v našej extralige. V šiestom súboji štvrťfinále play-off s Martinom ho vidíme s Michalom Beranom z MHC. (foto TASR/Martin Baumann)Jeden z posledných súbojov Žigmunda Pálffyho v našej extralige. V šiestom súboji štvrťfinále play-off s Martinom ho vidíme s Michalom Beranom z MHC. (foto TASR/Martin Baumann)

Pálffy teda v reprezentácii i slovenskej extralige končí. Lenže na budúci rok je svetový šampionát v Bratislave a Košiciach... "Ani keby som mal v budúcej sezóne tú najšpičkovejšiu formu, na mojom rozhodnutí to nič nezmení. Hovoril som o tom už aj s generálnym manažérom Petrom Bondrom a ak mi zatelefonuje nový tréner Glen Hanlon, poviem to aj jemu," povedal rezolútne. Na ľadových plochách ho však naisto uvidia fanúšikovia v inej krajine. "Ešte by som to rád
potiahol dve sezóny a potom to definitívne ukončím. Ale v ktorej lige budem hrať, tým som sa ešte vážnejšie nezaoberal. Teraz si chcem predovšetkým dôkladne oddýchnuť a relaxovať. Ale hokej ma stále baví, inak by som to nerobil a nerozmýšľal o tom, kde budem hrať v ďalších sezónach. Dve veci v mojom prípade sú dôležité - mám stále chuť zahrať si a som relatívne zdravý," zdôraznil dnes už bývalý reprezentant.

Pred pár dňami sa objavila správa, že Žigmundov najlepší hokejový kamarát Jozef Stümpel bude hrať v novom ročníku v Diname Minsk. V klube, ktorý v minulosti javil záujem aj o Pálffyho. Žeby kroky Skaličana viedli práve tam? "Jožko mi už telefonoval, plánujem sa s ním stretnúť a bližšie sa porozprávať, čo ho v Diname Minsk čaká, aké má správy a poznatky. Hrávať by som chcel do štyridsiatky, to je pravda, ale v tejto chvíli je naozaj vo hviezdach, kde to bude," uzavrel našu debatu Žigmund Pálffy.

TROFEJE

V minulosti boli koníčkami Žigmunda Pálffyho aj lyžovanie či dostihy, nie je však tajomstvom, že v posledných rokoch ho "chytilo" poľovníctvo. "Teraz nie je na poľovačky sezóna," odpovedá s úsmevom na laickú otázku, či v poslednom čase čosi ulovil. "Loviť sa môže teraz len diviak. Ale tomuto koníčku som sa v minulých mesiacoch príliš nevenoval, svoj celý čas som dal hokeju. Mám už aj nejaké trofeje, ale zatiaľ to nemám kam dať. Dúfam, že raz nejaká chata vyrastie a tam bude ich miesto. Ale hokejové pri nich nebudú. Tie mám vo svojom byte."

PRVÉ A POSLEDNÉ

PRVÝ ZÁPAS V REPREZENTÁCII: 26. augusta 1991, ČSFR - Kanada (3:5) v Saskatoone
PRVÝ ZÁPAS V DOMÁCEJ NAJVYŠŠEJ SÚŤAŽI: 8. septembra 1990 v drese Nitry proti Sparte v Prahe (1:6)
POSLEDNÝ ZÁPAS V REPREZENTÁCII: 27. februára 2010, Slovensko - Fínsko (3:5) vo Vancouvri
POSLEDNÝ ZÁPAS V DOMÁCEJ NAJVYŠŠEJ SÚŤAŽI: 24. marca 2010 v drese Skalice proti hosťujúcemu Martinu (0:2)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama