close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Budem sa s tým dlho pasovať

7. března 2010 v 10:51 | denniksport.sk |  Martin Štrbák

(foto: SITA/TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)
Do Vancouvru ste cestovali s vedomím, že ukončíte bohatú reprezentačnú kariéru. Ako ste si užívali atmosféru hier a hlavne hokejového turnaja?
"Veľmi som sa na ňu tešil. Je to jedinečné, čo športovec môže zažiť. Niekomu sa to nepošťastí vôbec, inému len raz za život. Ja som bol na hrách už pred štyrmi rokmi v Turíne, ale teraz to bolo vo mne všetko ešte znásobené. Hry boli výborne zorganizované a očarila ma hlavne elektrizujúca atmosféra. Užíval som si ju čo najviac. Žiaľ, štvrté miesto ma veľmi bolí. Budem sa s tým vo vnútri dlho pasovať a zrejme sa s tým nikdy nevyrovnám..."
Myslíte si, že vás to bude mátať roky alebo sa to po niekoľkých dňoch z mysle vytratí už len do podvedomia?
"Určite sa to človeku vryje do pamäti nadlho a stále sa k tomu bude chtiac či nechtiac vracať. Myslím si, že mi to občas ľudia budú pripomínať. Keď sa k tejto olympiáde občas vrátim v spomienkach, tak ma to bude isto mrzieť stále. Viem, že budem premýšľať ihneď nad tým, ako by som vrátil dozadu čas a ako sa dali niektoré veci urobiť inak a hlavne ako by sa to dalo celé napraviť."
NÁVRAT O OSEM ROKOV NASPÄŤ
Boli chvíle po štvrťfinálovom zápase so Švédmi návratom do čias zo začiatku storočia, keď práve vaša generácia žala úspechy na vrcholných podujatiach?
Martin Štrbák v objatí s Jánom Lašákom tesne po skončení finálového zápasu Slovensko – Rusko (4:3) na majstrovstvách sveta v Göteborgu 2002. (foto: TASR/PAVEL NEUBAUER)Martin Štrbák v objatí s Jánom Lašákom tesne po skončení finálového zápasu Slovensko - Rusko (4:3) na majstrovstvách sveta v Göteborgu 2002. (foto: TASR/PAVEL NEUBAUER)
"V tých chvíľach sme zažívali takú eufóriu, že sa to slovami ani nedá opísať. Opäť sme sa dostali tak blízko k medaile a mali sme obrovskú šancu o ňu zabojovať. Verili sme tomu, že máme na cenný kov a podľa toho sme aj vstupovali do zápasu s Kanadou. Aj keď sme ho prehrali, ihneď sme sa zmobilizovali a mysleli na súboj s Fínskom, o ktorom sme vedeli, o čo v ňom pôjde. Stále je to vo mne ako zlý sen. Keď sme vychádzali na poslednú tretinu, ani neviem, čo sa s nami stalo. Posledné minúty si vôbec nepamätám a doteraz neviem, ako som sa dopotácal do kabíny."
Určite to vyznie hypoteticky a zbytočne, ale predsa. Dalo sa nejako predísť výbuchu v poslednej tretine zápasu s Fínmi?
"Určite sa bude z toho zápasu robiť ešte analýza, aby sa podobným situáciám v budúcnosti predišlo, ale chybu vieme nájsť aj my sami. Jednoducho sa nám tá tretina vymkla z rúk a totálne sme zlyhali v disciplíne. Odklonilo sa od nás šťastie a zrazu sa všetko zlé nakopilo. Ja neviem prečo práve vtedy a práve v tej pre nás najnevhodnejšej chvíli. Nikdy sme nedostali v jednej tretine viac ako dva góly a v tej poslednej na turnaji hneď štyri. Z tohto pohľadu to bolo obrovská škoda a ja to beriem ako obrovskú osobnú tragédiu."
NEZABUDNUTEĽNÉ TRI TÝŽDNE
Je pochopiteľné, že štvrté miesto po takom priebehu vnímate všetci hráči ako osobnú tragédiu, ale aj napriek tomu je štvrté miesto na olympijských hrách skvelým výsledkom, nemyslíte?
"Je dobrý. Je dobrý preto, že sme poskladali najsilnejšie mužstvo, ktoré sme mohli dať dokopy. Je mi to ľúto aj preto, že viacerí hráči, vrátane mňa, v reprezentácii končíme a medaila by bola krásnou rozlúčkou a náplasťou za všetky tie roky, ktoré sme v reprezentácii odohrali. Medailová rozlúčka by bola dôstojná."
Ostane vám na posledné zápasy v reprezentácii aj nejaká iná spomienka, okrem tej nepríjemnej?
"Samozrejme, že prevažujú tie pozitívne pocity. Dopredu som na všetko myslel a uchoval som si množstvo cenných artefaktov. Aj na túto olympiádu som sa zodpovedne pripravoval a nič nepodcenil. Počas voľného času sme toho s manželkou Ľubkou nakúpili skutočne dosť. Máme veľa priateľov aj rodinu. Niečo som si uchoval aj ja. Mám kompletnú podpisovú zbierku od všetkých spoluhráčov, ktorí na hrách štartovali. Mám veľa fotografií, videonahrávok a vôbec kopec zážitkov, ktoré mi budú tieto krásne chvíle pripomínať. Boli to nezabudnuteľné tri týždne."
HRAŤ PROTI HVIEZDAM PASIOU
Patrili ste tiež do skupiny hráčov, ktorí okúsili NHL na vlastnej koži. Aké to bolo opäť si merať sily s hráčmi, ktorí hrajú práve v tejto lige?
"Začiatky a prvé dotyky so zámorským klziskom boli veľmi ťažké. Okamžite sme sa museli preorientovať a zmeniť európsky štýl. Prvé tréningy boli len "oťukávacie", ale potom to bolo výborné. Prvé zápasy to ešte nebolo ono, ale na konci to bolo, dá sa povedať, optimálne. Samozrejme, že to bol obrovský skok. Rýchlosť a kvalita hráčov sa s KHL nedá veľmi porovnávať. Vo Vancouvri hrali tí najlepší hráči na svete."
Ste skúsený hokejista, ktorého nič len tak ľahko nerozhádže. Predsa len, aké to bolo nastúpiť proti súperom ako Alexander Ovečkin, Jaromír Jágr, alebo Sidney Crosby či Henrik Zetterberg?
"Mal som to šťastie, že som proti týmto hráčom už v minulosti nastúpil. Trému som z toho rozhodne nemal a na tie zápasy som sa vyslovene tešil a hecoval. Hrať proti nim bola pasia. Sú to excelentní súperi a som rád, že som to mohol zažiť ešte raz. O to viac sme šťastní, že sme sa mohli zúčastniť na takomto turnaji."
PODPORA Z DOMOVA BOLA ÚŽASNÁ
Reprezentácia Slovenska je pre Martina Štrbáka uzavretá kapitola. (foto: DUŠAN KOUTNÝ)Reprezentácia Slovenska je pre Martina Štrbáka uzavretá kapitola. (foto: DUŠAN KOUTNÝ)
Na Slovensku opäť vládlo pravé šialenstvo a téma hokej bola denno-dennou náplňou debát pospolitého ľudu.Cítili ste popri skvelých výsledkoch aj podporu z domova?
"Bolo to cítiť až k nám! Podporu sme však mali nielen z domova, ale aj v samotnom dejisku olympiády. V Kanade žije veľa Slovákov, ktorí nám fandili nielen v hľadisku, ale aj v meste, keď sme ich vo voľnom čase stretávali. Drukovali nám nielen oni, ale aj domáci Kanaďania, ktorí nám úprimne priali medailu, lebo videli, že hráme zodpovedný hokej a u súperov, ale aj divákov sme si vydobyli rešpekt. Bohužiaľ, žiadny kov sme nezískali. Taký je osud a možno to tak malo všetko byť..."
Pamätáte sa ešte na svoj prvý štart v reprezentačnom drese?
"Bolo to nesmierne dávno... Ešte v roku 1995 na turnaji v talianskom Asiagu."
REKORDY SÚ NA TO, ABY SA PREKONÁVALI
Je vaše rozhodnutie ukončiť reprezentačnú kariéru definitívne a nemenné?
"Je. Pevne som bol o tom presvedčený už pred začiatkom turnaja a bol som vôbec rád, že som sa do nominácie trénera Jána Filca dostal. Bol som však na sto percent presvedčený, že to bude môj koniec v najcennejšom drese. O to som viac rád, že som sa mohol rozlúčiť na takomto podujatí a s týmito ľuďmi, s ktorými som prežil veľa krásnych chvíľ a určite mi budú všetci veľmi chýbať. Rozhodol som sa však a túto kapitolu mojej kariéry definitívne uzatváram."
Myslíte si, že váš rekord v počte reprezentačných štartov niekto ešte prekoná?
"Jasné, samozrejme. Rekordy sú predsa na to, aby sa prekonávali."
Ako dlho plánujete zostať v Rusku?
"Možno ešte vydržím jednu sezónu, uvidím po skončení tohto ročníka."

Myslíte aj na to, že by ste sa v budúcnosti objavili v niektorom extraligovom klube?
"To si zatiaľ neviem predstaviť, ale je to možné, že by to mohlo tak dopadnúť."
NAMIESTO EPILÓGU

Ďakujeme Martin!

Bohatier v reprezentačnom drese skončil. Iné slovo mi v prípade Martina Štrbáka neprichádza na um. Vyšiel z prešovskej hokejovej liahne a dobyl takmer celý svet. Hoci nikdy nemal ruky šikovné ako Žigmund Pálffy alebo ťah obrancu na bránku ako Ľubomír Višňovský, jeho najväčšou devízou boli oddanosť a spoľahlivosť.
Štrbák odohral až 70 zápasov v drese Slovenska na vrcholných podujatiach ako sú majstrovstvá sveta, olympijské hry či Svetový pohár. Dokopy si zapísal 153 štartov a prekonal tak sedem rokov starý rekord Ľubomíra Sekeráša o jeden duel. Martin Štrbák bol dôležitou súčasťou všetkých hokejových úspechov od začiatku 21. storočia, ktoré slovenskí hokejisti odštartovali na svetovom šampionáte v Petrohrade v roku 2000, pokračovalo to zlatým Göteborgom v roku 2002 a vyvrcholilo bronzom v Helsinkách 2003.
Po nevydarenom turnaji v roku 2008 sa Martin z reprezentácie vytratil, ale tréner Ján Filc ho na základe výborných výkonov v KHL povolal do výberu na olympijské hry. Tam si 35-ročný bek svoje miesto dokonale zastal a patril k najlepším našim hráčom. Sklamanie zo štvrtého miesta v ňom bude určite pretrvávať dlho, ale rovnako by si mal byť vedomý, že pre slovenský hokej odviedol kopec dobrej roboty, za ktorú mu patrí veľká vďaka!
VIZITKA MARTINA ŠTRBÁKA
DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 15. január 1975 v Prešove
VÝŠKA/VÁHA: 191 cm/96 kg
DRAFT: v roku 1993 draftovaný klubom Los Angels Kings v 9. kole z 224. miesta
REPREZENTÁCIA: 153 zápasov/13 gólov
KLUBY: Prešov, Slovan Bratislava, Spišská Nová Ves, Trnava, Litvínov (ČR), Vsetín (ČR), Jaroslavľ (Rus.), Hämeenlinna (Fín.), Los Angeles Kings (NHL), Pittsburgh Penguins (NHL), Manchester Monarchs (AHL), Košice, CSKA Moskva (Rus.), Magnitogorsk (Rus.), Pardubice (ČR), Rögle BK (Švéd.), HK MVD Balašicha (Rus.)
ÚSPECHY NA MS: 1x zlato (2002), 1x striebro (2000), 1x bronz (2003), 4. miesto (2004), celkovo účastník 9x majstrovstiev sveta (2000-2008), 2x ZOH (2006, 2010)
KLUBOVÉ ÚSPECHY: víťaz Super Six s Metalurgom Magnitogorsk (2008), majster Ruska (2002) s Lokomotivom Jaroslavľ (strelil víťazný gól série), majster Česka (2001) so Vsetínom, účastník zápasu hviezd KHL 2010
REKORDÉRI V POČTE ŠTARTOV V SLOVENSKOM DRESE
MENO ROK NARODENIA POČET ŠTARTOV
1. MARTIN ŠTRBÁK 1975 153
2. ĽUBOMÍR SEKERÁŠ 1968 152
3. PETER PUCHER 1974 144
5. ĽUBOMÍR VIŠŇOVSKÝ 1976 138
4. RICHARD KAPUŠ 1973 136
6. MIROSLAV ŠATAN 1974 128
STANISLAV JASEČKO 1972 128
8. LADISLAV ČIERNY 1974 123
9. JÁN PARDAVÝ 1971 120
10. VLASTIMIL PLAVUCHA 1968 119
PRVÝ A POSLEDNÝ...
Martin Štrbák debutoval v slovenskej reprezentácii 27. októbra 1995 v talianskom Asiagu, keď nastúpil proti Francúzsku (8:1). Spoločne s ním premiéru v slovenskom drese absolvovali aj Roman Mega, Ján Kobezda, Michal Beran, Ján Plch, Ján Pleva, Igor Rataj a Martin Opatovský. Prvý gól strelil vo finálovom zápase majstrovstiev sveta v Petrohrade 14. mája 2000 Česku (3:5). Posledný dal 35-ročný obranca 11. novembra 2007 Nemecku (3:5) a reprezentačnú derniéru absolvoval 28. februára 2010 v zápase proti Fínsku (3:5).
REPREZENTAČNÉ NAJ MARTINA ŠTRBÁKA
...PAMÄTNEJŠÍ MOMENT
"Môj prvý gól na majstrovstvách sveta v Petrohrade vo finále proti Česku a potom gól Petra Bondru vo finále v Göteborgu 2002 sto sekúnd pred koncom zápasu, následný koniec a oslavy v kabíne. Na to nikdy nezabudnem."
...LEPŠÍ SPOLUHRÁČ
"Bol ním Ľubomír Višňovský, ktorému nepoviem inak ako Višňa."
...NEPRÍJEMNJEŠÍ PROTIHRÁČ
"Takého nemám."
...SPOLUBÝVAJÚCI
"Tomáš Surový."
...NEŠŤASTNEJŠIA PREHRA
"Jednoznačne tá posledná vo Vancouvri v súboji s Fínmi o bronz."
...KRAJŠÍ ŠAMPIONÁT
"Určite to bol "zlatý" Göteborg v roku 2002."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama